Utorok, 11. septembra 2001 · New York · Washington · Pensylvánia
Devätnásť členov al-Káidy unieslo v jedno jasné septembrové ráno štyri dopravné lietadlá. Dve narazili do dvojičiek Svetového obchodného centra, tretie do Pentagónu, štvrté pri Shanksville v Pensylvánii po vzbure cestujúcich. Zahynulo 2 977 ľudí. Od nárazu prvého lietadla po zrútenie Severnej veže uplynulo 102 minút. Tu je všetko, čo o tom dni a jeho následkoch vieme.
Časová os · všetky časy EDT (v Bratislave o 6 hodín viac)
Keď o 8:46 narazilo prvé lietadlo do Severnej veže, na Slovensku bolo 14:46. Priame prenosy CNN sledovali ľudia po celom svete ešte skôr, než do Južnej veže narazilo druhé lietadlo.
Štyri transkontinentálne lety
Únoscovia zámerne vybrali ranné lety cez celé USA: veľké stroje s plnými nádržami (desiatky ton leteckého paliva) a relatívne malým počtom cestujúcich. Zbraňami boli nože a rezáky na koberce, slzný sprej a hrozba falošnou bombou.
Letušky Betty Ong a Madeline „Amy“ Sweeney podávali z lietadla po telefóne presné informácie o sedadlách únoscov. Vďaka nim FBI poznala totožnosť páchateľov už v ten deň.
Na palube bola najmladšia obeť celého dňa, 2,5-ročná Christine Lee Hanson s rodičmi. Náraz do Južnej veže nebol kolmý: lietadlo zasiahlo roh, a preto zostalo jedno schodisko (A) čiastočne priechodné.
Lietadlo pred nárazom urobilo nad Arlingtonom takmer 330-stupňovú zákrutu; na jej konci klesalo vo výške asi 670 metrov (2 200 stôp). Cestujúca Barbara Olsonová, komentátorka CNN, dvakrát volala manželovi, Tedovi Olsonovi, ktorý zastupoval vládu USA pred Najvyšším súdom (Solicitor General).
Jediný let, ktorý nezasiahol cieľ. Podľa Komisie pre 11. september mal pravdepodobne zasiahnuť Kapitol alebo Biely dom. Viac v časti Let 93.
1966 – 2001
Svetové obchodné centrum bol komplex siedmich budov na Dolnom Manhattane, ktorý postavil Prístavný úrad New Yorku a New Jersey (Port Authority). Dve 110-poschodové veže boli v rokoch 1971–1973 najvyššími budovami sveta.
Architektom bol Minoru Yamasaki, americký architekt japonského pôvodu. Konštruktérmi boli Leslie Robertson a John Skilling. Stavba sa začala 5. augusta 1966; Severná veža sa otvárala postupne od decembra 1970, Južná od januára 1972 a slávnostne sa komplex otvoril 4. apríla 1973.
Revolučná bola nosná konštrukcia: veže stáli na hustej „rúre“ obvodových oceľových stĺpov (59 na každej strane) a na centrálnom jadre so schodiskami a výťahmi. Vnútri tak vznikli veľké otvorené podlažia bez stĺpov. Preto sú okná úzke, len asi 46 cm; Yamasaki trpel strachom z výšok a chcel, aby sa ľudia cítili bezpečne.
Pri výkopoch vzniklo 917 000 m³ zeminy, z ktorej vznikol nový pozemok na rieke Hudson. Dnes na ňom stojí štvrť Battery Park City.
V komplexe pracovalo za bežného pracovného dňa okolo 50 000 ľudí a prešlo ním ďalších asi 140 000 návštevníkov. Mal vlastné PSČ (10048). Na 107. poschodí Severnej veže bola reštaurácia Windows on the World, jedna z najvýnosnejších v USA. Na Južnej veži bola vyhliadková terasa na 110. poschodí.
7. augusta 1974 prešiel francúzsky povrazolezec Philippe Petit bez povolenia po lane medzi vežami vo výške 417 metrov. Za 45 minút prešiel osemkrát. Neskôr o tom vznikol oscarový film Man on Wire.
26. februára 1993 vybuchla v podzemnej garáži Severnej veže dodávka s 600 kg výbušniny. Zahynulo 6 ľudí, vyše 1 000 bolo zranených. Útok zorganizoval Ramzi Yousef, synovec Chálida Šajcha Muhammada, budúceho architekta 11. septembra. Cieľom bolo zvaliť jednu vežu na druhú.
V júli 2001, len šesť týždňov pred útokmi, si developer Larry Silverstein prenajal veže na 99 rokov za 3,2 miliardy dolárov.
| Údaj | Severná (1 WTC) | Južná (2 WTC) |
|---|---|---|
| Výška strechy | 417 m | 415 m |
| S anténou | 526 m | — |
| Poschodia | 110 | 110 |
| Pôdorys | 63,4 × 63,4 m | 63,4 × 63,4 m |
| Výťahy | 99 | 95 |
| Otvorenie | 1970 | 1972 |
| Zásah 11. 9. | 8:46 · 93.–99. p. | 9:03 · 77.–85. p. |
| Horela | 102 min | 56 min |
| Zrútenie | 10:28:25 | 9:58:59 |
Celý komplex mal 7 budov a spolu asi 1,24 milióna m² kancelárií. 11. septembra bol zničený celý: obe veže, hotel Marriott (3 WTC), budovy 4, 5, 6 a 7 WTC, ako aj grécky pravoslávny kostol sv. Mikuláša.
Vyšetrovanie NIST 2002–2008
Veže boli navrhnuté tak, aby vydržali náraz Boeingu 707. Náraz aj vydržali. Zrútil ich požiar, ktorý nasledoval.
Federálny Národný inštitút pre normy a technológie (NIST) skúmal pád veží tri roky, so stovkami expertov, tisíckami fotografií a hodinami videozáznamov. Záverečná správa z roku 2005 opisuje reťaz udalostí:
Južná veža padla prvá, hoci ju zasiahli neskôr. Lietadlo ju trafilo nižšie (nad miestom nárazu bolo asi 30 poschodí záťaže namiesto 15), rýchlejšie a mimo stredu, takže viac poškodilo jadro.
47-poschodovú budovu zasiahli trosky Severnej veže a vznikli v nej nekontrolované požiare na desiatkach poschodí. Vodovod bol zničený, hasiči ju nechali horieť. Podľa správy NIST z roku 2008 tepelná rozťažnosť posunula kľúčový nosník a zlyhal stĺp č. 79. Išlo o prvý známy prípad, keď výškovú budovu zrútil hlavne požiar. Viac v časti Mýty a fakty.
Arlington, Virgínia · 9:37:46
Sídlo amerického ministerstva obrany, jedna z najväčších kancelárskych budov sveta, v ktorej vtedy pracovalo okolo 23 000 ľudí.
Let AA 77 narazil do západnej fasády na úrovni prízemia. Prerazil tri z piatich prstencov budovy. Zahynulo 125 ľudí v budove (70 civilistov a 55 vojakov, najviac z armádneho a námorného štábu) a 59 ľudí na palube, spolu 184 obetí. Najmladšou obeťou tu bola trojročná Dana Falkenbergová.
Paradoxne mal zasiahnutý úsek šťastie v nešťastí: práve v ňom sa dokončovala rekonštrukcia (tzv. Wedge 1) s oceľovými výstuhami, nárazuvzdornými oknami a protipožiarnymi systémami, a veľa kancelárií ešte nebolo obsadených. Keby lietadlo narazilo inde, obetí by bolo pravdepodobne oveľa viac.
Požiar hasili vyše dňa. Zasiahnutá časť sa zrútila o 10:15. Rekonštrukcia, nazvaná Projekt Phoenix, trvala necelý rok: pracovníci sa do obnovených kancelárií vrátili 15. augusta 2002.
Pamätník Pentagónu otvorili 11. septembra 2008. Tvorí ho 184 lavičiek nad malými bazénmi vody, jedna za každú obeť. Lavičky obetí z lietadla sú orientované tak, že pri čítaní mena človek hľadí k nebu, pri obetiach z budovy k Pentagónu.
Shanksville, Pensylvánia · 10:03:11
Jediné lietadlo, ktoré nedoletelo k cieľu. Zastavili ho cestujúci a posádka.
Let UA 93 mal 42 minút meškanie pre premávku na letisku v Newarku. Keď ho únoscovia o 9:28 prevzali, veže už horeli. Cestujúcich nahnali do zadnej časti lietadla, odkiaľ mnohí volali palubnými telefónmi a mobilmi rodinám a úradom. Dozvedeli sa, že iné lietadlá narazili do Svetového obchodného centra. Pochopili, že nejde o bežný únos.
Hlasovali, že zaútočia. O 9:57 sa začal útok na kokpit. Záznamník hlasu v kokpite zachytil údery, rozbité riady a výkriky. Únosca Ziad Jarrah lietadlom prudko hádzal, aby cestujúcich zhodil z nôh. O 10:02 jeden z únoscov povedal „Zhoď ho dole“. Lietadlo sa prevrátilo a narazilo do bývalého povrchového uhoľného lomu rýchlosťou asi 900 km/h. Zahynulo všetkých 40 cestujúcich a členov posádky a 4 únoscovia.
Cieľom bol podľa Komisie pre 11. september Kapitol alebo Biely dom; lietadlo bolo asi 20 minút letu od Washingtonu. Zatiaľ čo Kongres rokoval, budovu Kapitolu v tej chvíli evakuovali.
Stíhačky lietadlo nezostrelili. Viceprezident Cheney vydal povolenie zostreliť unesené lietadlá až po páde letu 93 a pilotom sa tento rozkaz v tom čase ani nedostal.
„Ste pripravení? Dobre. Ideme na to.“ (Are you guys ready? Okay. Let's roll.) Todd Beamer, cestujúci letu 93, v telefonáte s operátorkou Lisou Jefferson
Todd Beamer (32), obchodník softvérovej firmy · Mark Bingham (31), PR manažér a bývalý hráč rugby · Tom Burnett (38), finančný riaditeľ · Jeremy Glick (31), bývalý majster v džude · Sandy Bradshaw, letuška, ktorá varila vodu na obarenie únoscov · CeeCee Lyles, letuška a bývalá policajtka.
Národný pamätník letu 93 (otvorený 2011) stojí na mieste pádu. Súčasťou je 28 metrov vysoká Veža hlasov so 40 zvonkohrami, jednou za každého cestujúceho a člena posádky.
102 minút vo vnútri
O 8:46 bolo v oboch vežiach asi 17 400 ľudí. Približne 87 % z nich sa zachránilo, väčšina po schodoch, v hustom prúde smerom dolu, kým hasiči stúpali nahor.
Náraz zničil všetky tri schodiská. Pre asi 1 355 ľudí na 92. poschodí a vyššie neexistovala cesta von. Mnohí volali blízkym na rozlúčku, v kanceláriách lámali okná, aby mohli dýchať. Najväčšia strata: finančná firma Cantor Fitzgerald na 101.–105. poschodí prišla o 658 zamestnancov, dve tretiny newyorského personálu. V reštaurácii Windows on the World zahynulo 72 zamestnancov reštaurácie a všetci hostia vrátane účastníkov raňajkovej konferencie.
Dvere na strechu boli zamknuté. Strecha nebola určená na evakuáciu a pre dym a anténu by záchrana vrtuľníkom nebola možná.
Asi 200 ľudí pred plameňmi a dymom skočilo alebo vypadlo z okien. Fotograf Richard Drew zachytil jedného z nich o 9:41:15 na snímke známej ako The Falling Man.
Po prvom náraze sa mnohí rozhodli z Južnej veže odísť sami, napriek hláseniu, že budova je bezpečná. Tých 17 minút zachránilo tisíce životov. Schodisko A zostalo po náraze čiastočne priechodné, prešlo ním však len asi 18 ľudí zo zóny nárazu a nad ňou. Medzi nimi bol Brian Clark, ktorý sa vrátil po kolegu Stanleyho Praimnatha, zakliesteného na 81. poschodí.
Z trosiek vytiahli živých len 20 ľudí. Posledná bola Genelle Guzman-McMillan z 64. poschodia Severnej veže, ktorú našli o 27 hodín neskôr, 12. septembra okolo 12:30. Dvaja policajti Prístavného úradu, Will Jimeno a John McLoughlin, vydržali pod troskami 13, resp. 22 hodín (o ich príbehu je film World Trade Center).
Šéf bezpečnosti Morgan Stanley a vojnový veterán. Firmu z Južnej veže evakuoval napriek hláseniu, zachránil asi 2 700 ľudí. Vrátil sa po ďalších a zahynul.
24-ročný obchodník s červenou šatkou na tvári vyviedol zo 78. poschodia Južnej veže najmenej päť ľudí. Zahynul pri zrútení.
Kaplán hasičov zomrel v hale Severnej veže. Ako prvá úradne zaznamenaná obeť dňa má pridelené číslo 0001.
Šesť hasičov, ktorí pomáhali Josephine Harrisovej zo 73. poschodia, prežilo zrútenie Severnej veže v jedinom zachovanom úseku schodiska.
2 977 mien
Pri útokoch zahynulo 2 977 ľudí vo veku od 2 do 85 rokov, plus 19 únoscov. Išlo o najsmrteľnejší teroristický útok v dejinách a najväčšiu stratu hasičov a policajtov v USA v jeden deň.
Stupnica 0–3 000. Počty WTC zahŕňajú 147 ľudí na palube letov 11 a 175; Pentagón 59 ľudí na palube letu 77.
Stupnica 0–343. Medzi hasičmi bol aj náčelník Peter Ganci a prvý zástupca komisára William Feehan. Spolu so zdravotníkmi a ďalšími zložkami zahynulo vyše 400 záchranárov.
Obete pochádzali z viac ako 90 krajín. Najviac cudzincov bolo z Veľkej Británie (67). Podľa medzinárodných prehľadov obetí bol medzi mŕtvymi aj jeden občan Slovenska a jeden občan Česka.
Najmladšia obeť, Christine Lee Hanson (2,5 roka), letela s rodičmi na lete 175. Najstarší, Robert Norton (85), letel s manželkou na lete 11 na rodinnú svadbu. Na palube lietadiel bolo 8 detí. Zahynulo 10 tehotných žien.
Asi 3 000 detí prišlo o rodiča. Viac ako 100 z nich sa narodilo až po 11. septembri 2001.
Newyorský Úrad hlavného súdneho lekára (OCME) stále pracuje na najväčšej forenznej identifikácii v dejinách USA. Z 2 753 obetí WTC bolo k augustu 2026 identifikovaných 1 654. Pozostatky 1 099 ľudí (40 %) zatiaľ identifikovať nemožno.
V auguste 2026 identifikovali prvú obeť pomocou forenznej genetickej genealógie (FIGG), ktorá porovnáva DNA s rodokmeňovými databázami. Neidentifikované pozostatky sú uložené v úložisku pod Múzeom 11. septembra v úrovni skalného podložia, prístupné len rodinám.
Al-Káida · „Operácia lietadlá“
Útok naplánovala teroristická sieť al-Káida pod vedením Usámu bin Ládina. Stál ju asi 400 000 až 500 000 dolárov.
Usáma bin Ládin, syn saudskoarabského stavebného magnáta, založil al-Káidu v roku 1988. V roku 1996 vyhlásil USA „vojnu“ a v roku 1998 vydal fatvu vyzývajúcu na zabíjanie Američanov. Ako dôvody uvádzal americké vojská v Saudskej Arábii, podporu Izraela a sankcie voči Iraku. V auguste 1998 al-Káida bombardovala veľvyslanectvá USA v Keni a Tanzánii (224 mŕtvych), v roku 2000 torpédoborec USS Cole v Jemene.
Chálid Šajch Muhammad (KSM) je podľa Komisie „hlavným architektom“ útokov. Nápad zaútočiť unesenými lietadlami na budovy v USA predložil bin Ládinovi v roku 1996, schválený bol v roku 1999. Pôvodne navrhoval desať lietadiel na oboch pobrežiach.
Operáciu na mieste koordinoval Mohamed Atta, egyptský študent urbanizmu z Hamburgu. Spolu s Marwanom al-Shehhim a Ziadom Jarrahom tvoril takzvanú hamburskú bunku. Ramzi bin al-Shibh z tej istej bunky nedostal americké víza a stal sa sprostredkovateľom.
Piloti sa učili lietať v amerických leteckých školách na Floride, v Arizone a inde v rokoch 2000–2001. Trénovali na simulátoroch Boeingu. Väčšina „svalových“ únoscov prišla do USA až na jar 2001. V lete 2001 absolvovali prieskumné lety cez celé USA. Atta sa s bin al-Shibhom stretol v júli 2001 v Španielsku a dátum 11. septembra potvrdil v auguste.
| Krajina pôvodu únoscov | Počet |
|---|---|
| Saudská Arábia | 15 |
| Spojené arabské emiráty | 2 |
| Egypt (Atta) | 1 |
| Libanon (Jarrah) | 1 |
| Spolu | 19 |
„Zlyhanie predstavivosti“
Komisia pre 11. september dospela k záveru, že útoky sa dali zastaviť. Najväčším zlyhaním podľa nej bola „predstavivosť“: nikto nespojil rozptýlené signály do jedného obrazu.
| Kedy | Čo sa vedelo |
|---|---|
| jan. 2000 | CIA sledovala stretnutie al-Káidy v Kuala Lumpure. Vedela, že Chálid al-Mihdhar má americké víza a Nawaf al-Hazmi odcestoval do USA. FBI ani imigračné úrady ich na zoznamy nedali až do augusta 2001. |
| leto 2001 | Riaditeľ CIA George Tenet neskôr povedal, že „systém blikal načerveno“. Spravodajské hlásenia o chystanom veľkom útoku rástli. |
| 10. 7. 2001 | „Phoenixské memo“: agent FBI v Arizone varoval, že bin Ládin môže posielať ľudí do amerických leteckých škôl. V centrále nikto nekonal. |
| 6. 8. 2001 | Prezident Bush dostal ranný brífing s titulkom „Bin Ládin je odhodlaný zaútočiť v USA“. Spomínal aj únosy lietadiel. |
| 16. 8. 2001 | Zatknutie Zacariasa Moussaouiho. FBI v Minneapolise žiadala povolenie prehľadať jeho počítač; centrála to odmietla. |
| 23. 8. 2001 | Al-Mihdhar a al-Hazmi sú konečne na zozname sledovaných osôb. FBI ich hľadá len nízkou prioritou. 11. septembra nastúpili na let 77 pod vlastnými menami. |
Bezpečnostné kontroly na letiskách v roku 2001 boli iné než dnes: nože s čepeľou do 4 palcov (10 cm) boli na palube povolené, dvere kokpitu neboli zabezpečené a posádky boli školené únoscom vyhovieť a lietadlo bezpečne pristáť. Počítačový systém CAPPS označil 9 z 19 únoscov na ďalšiu kontrolu, no to znamenalo len kontrolu ich batožiny.
September 2001 – máj 2002
Na mieste veží zostala hromada trosiek vysoká miestami ako desaťposchodový dom. Pod ňou horelo 99 dní.
Tisíce hasičov, policajtov, stavbárov, dobrovoľníkov a vojakov prehľadávali trosky najprv ručne, vedrami, v nádeji, že nájdu preživších. Pracovalo sa nepretržite. Ľudia z celého sveta posielali jedlo, oblečenie a pracovné nástroje; do New Yorku prišli záchranné tímy aj so psami.
Posledné ohne pod troskami uhasili 19. decembra 2001. Odpratať sa podarilo asi 1,8 milióna ton materiálu, ktorý na lodiach a nákladiakoch putoval na skládku Fresh Kills na Staten Islande. Tam ho ďalej ručne preosievali a hľadali pozostatky a osobné predmety.
Práce sa oficiálne skončili 30. mája 2002 ceremóniou, pri ktorej odniesli posledný oceľový stĺp (Last Column) zakrytý vlajkou. Dnes stojí v Múzeu 11. septembra popísaný odkazmi záchranárov.
Medzi prvými symbolmi obnovy bol oceľový kríž z trosiek budovy 6 WTC a fotografia troch hasičov vztyčujúcich vlajku (Thomas E. Franklin).
Starosta Rudolph Giuliani bol v ten deň na mieste a jeho vystupovanie mu vyslúžilo titul osobnosti roka časopisu Time. Prezident Bush prišiel na Ground Zero 14. septembra a z hromady trosiek s megafónom v ruke povedal: „Počujem vás. Zvyšok sveta vás počuje. A ľudia, ktorí zrútili tieto budovy, nás čoskoro budú počuť všetci.“
Newyorská burza bola zatvorená až do 17. septembra, najdlhšie od roku 1933. V prvý deň obchodovania index Dow Jones klesol o 684 bodov (7,1 %). Americký vzdušný priestor bol takmer celkom zatvorený do 13. septembra. Letecké spoločnosti prepúšťali desaťtisíce ľudí a Kongres im schválil pomoc 15 miliárd dolárov. Priame škody v New Yorku sa odhadovali na desiatky miliárd dolárov.
Neviditeľné obete
Prach z veží obsahoval rozdrvený betón, azbest, sklenené vlákna, olovo a ďalšie toxické látky. Tisíce ľudí ho dýchali mesiace.
Šéfka Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Christine Todd Whitmanová týždeň po útoku vyhlásila, že vzduch v Dolnom Manhattane je bezpečný na dýchanie. Mnohí záchranári pracovali bez respirátorov. Dnes je to jedna z najkritizovanejších chýb celej udalosti.
U záchranárov a obyvateľov oblasti sa vo zvýšenej miere objavujú ochorenia dýchacích ciest, tzv. „WTC kašeľ“, sarkoidóza, reflux, viac ako 60 druhov rakoviny, ale aj posttraumatická stresová porucha. Podľa FDNY už na choroby súvisiace so zásahom na Ground Zero zomrelo viac hasičov, než koľko ich zahynulo 11. septembra.
V roku 2010 Kongres schválil zákon Jamesa Zadrogu, pomenovaný po policajtovi, ktorý zomrel na ochorenie pľúc. Vytvoril zdravotný program a obnovil odškodňovací fond. Ten po kampani komika Jona Stewarta a detektíva Luisa Alvareza sprístupnil Kongres natrvalo v roku 2019.
| Zdravotný program WTC (CDC) | Stav 30. 6. 2026 |
|---|---|
| Zapísaní členovia spolu | 145 275 |
| z toho záchranári | 71 417 |
| z toho preživší a obyvatelia | 56 692 |
| záchranári z Pentagónu a Shanksville | 1 481 |
| členovia žijúci mimo USA | 1 359 |
Zdroj: CDC, World Trade Center Health Program, štvrťročný prehľad k 30. 6. 2026. Kategórie nepokrývajú všetkých členov.
2001 – 2021
Útoky spustili „vojnu proti terorizmu“: dve dlhé vojny, novú bezpečnostnú architektúru a zmenu toho, ako cestujeme a ako štáty sledujú svojich obyvateľov.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 12. 9. 2001 | NATO prvýkrát v histórii aktivuje článok 5 o kolektívnej obrane. Rezolúcia BR OSN 1368 odsudzuje útoky. |
| 20. 9. 2001 | Bush pred Kongresom: „Buď ste s nami, alebo s teroristami.“ Žiada od Talibanu vydanie bin Ládina. |
| 7. 10. 2001 | Začína vojna v Afganistane (Operácia Trvalá sloboda). Kábul padá 13. novembra, Taliban stráca moc. V decembri bin Ládin uniká z Tora Bora do Pakistanu. |
| 26. 10. 2001 | USA PATRIOT Act výrazne rozširuje právomoci sledovania. |
| 19. 11. 2001 | Vzniká TSA, federálna letisková bezpečnosť. Nasledujú zamknuté dvere kokpitov, kontroly topánok (2001), zákaz tekutín (2006) a telové skenery. |
| 11. 1. 2002 | Prví väzni prichádzajú na základňu Guantánamo na Kube. |
| 25. 11. 2002 | Vzniká ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS), najväčšia reorganizácia vlády USA od roku 1947. |
| 20. 3. 2003 | Invázia do Iraku. Vláda ju čiastočne odôvodňovala bojom proti terorizmu, Komisia však nenašla nijaký operačný vzťah medzi Irakom a al-Káidou pri 11. septembri. Zbrane hromadného ničenia sa nenašli. |
| 2004–2005 | Al-Káida a jej stúpenci útočia v Madride (191 mŕtvych) a Londýne (52 mŕtvych). |
| 2. 5. 2011 | Americké jednotky SEAL zabíjajú Usámu bin Ládina v Abbottábáde v Pakistane (Operácia Neptúnov oštep). |
| 30. 8. 2021 | Posledné americké lietadlo opúšťa Kábul. Po 20 rokoch je Taliban opäť pri moci. |
| 31. 7. 2022 | Dron zabíja bin Ládinovho nástupcu Ajmána al-Zaváhiriho v Kábule. |
Projekt Costs of War Brownovej univerzity odhadol v roku 2021 náklady vojen po 11. septembri pre USA na asi 8 biliónov dolárov a priame úmrtia vo vojnách v Afganistane, Iraku, Sýrii, Jemene a Pakistane na viac ako 900 000 ľudí vrátane civilistov. V Afganistane padlo okolo 2 400 amerických vojakov.
Pohľad zo Slovenska
Na Slovensku bolo pri náraze prvého lietadla 14:46. Televízie prerušili vysielanie, ľudia sledovali prenosy CNN a zábery sa vysielali do noci. Slovenská vláda útoky odsúdila a vyjadrila USA solidaritu; pred americkým veľvyslanectvom v Bratislave ľudia nosili kvety a sviečky.
Slovensko v tom čase nebolo členom NATO (vstúpilo 29. marca 2004), no ako kandidátska krajina sa pridalo k protiteroristickej koalícii a otvorilo vzdušný priestor pre spojenecké lety.
Od roku 2002 pôsobili v Afganistane slovenskí vojaci, najprv ženijná jednotka na základni Bagram, neskôr v misiách ISAF a Resolute Support (Kandahár, Kábul). Misia sa skončila v roku 2021 so stiahnutím spojencov. Slovensko vyslalo vojakov aj do Iraku (2003–2007), kde odmínovali územie.
Medzi obeťami v New Yorku bol podľa medzinárodných prehľadov aj jeden občan Slovenska. Útoky sa pre generáciu Slovákov stali rovnakým „kde si bol, keď…“ momentom ako pre Američanov.
Správy a procesy
Nezávislú komisiu zriadil Kongres v novembri 2002. Viedol ju bývalý guvernér Thomas Kean a podpredsedom bol Lee Hamilton. Vypočula 1 200 ľudí v 10 krajinách a 22. júla 2004 vydala správu (The 9/11 Commission Report), ktorá sa stala bestsellerom. Odporučila 41 zmien, napríklad vznik funkcie riaditeľa národného spravodajstva a Národného protiteroristického centra (obe vznikli v rokoch 2004–2005).
Technické vyšetrovanie pádu veží (2005) a budovy 7 (2008), ktoré viedlo k zmenám stavebných predpisov: odolnejšie schodiská, lepšia protipožiarna izolácia, širšie únikové cesty a výťahy pre hasičov.
Časť kongresovej správy z roku 2002 o možných kontaktoch saudských úradníkov s únoscami bola utajená do roku 2016. Rodiny obetí vedú v USA civilnú žalobu proti Saudskej Arábii; kráľovstvo akúkoľvek účasť popiera.
Jediný človek odsúdený v USA civilným súdom v súvislosti s 11. septembrom. Priznal sa v roku 2005, v máji 2006 dostal doživotie bez možnosti prepustenia.
KSM zatkli 1. marca 2003 v Pakistane. V tajných väzeniach CIA ho podrobili „rozšíreným výsluchovým technikám“; simulované topenie (waterboarding) na ňom použili 183-krát. Od roku 2006 je na Guantáname s ďalšími štyrmi obžalovanými.
Proces pred vojenskou komisiou sa naťahuje už od roku 2008. Dohodu o priznaní viny, ktorá by ich uchránila pred trestom smrti, v auguste 2024 zrušil minister obrany Lloyd Austin. Vojenský sudca neskôr vylúčil Muhammadovo priznanie z roku 2007 ako dôkaz pre predchádzajúce mučenie. Proces je naplánovaný na jún 2028, termín však zostáva neistý. Všetci piati obžalovaní zostávajú vo väzbe.
Reflecting Absence
Tam, kde stáli veže, sú dnes dve najväčšie umelé vodopády v Severnej Amerike. Okolo nich vyrástla nová štvrť.
Navrhli ho architekt Michael Arad a krajinný architekt Peter Walker. Otvorili ho k 10. výročiu, 11. septembra 2011. Dva štvorcové bazény ležia presne v pôdorysoch veží, voda z nich padá deväť metrov a mizne v strednej šachte.
Po okraji sú do bronzových parapetov vyrezané mená 2 983 obetí: všetci z 11. septembra a šiesti z útoku v roku 1993. Nie sú abecedne, ale podľa „zmysluplných susedstiev“: kolegovia, posádky, priatelia vedľa seba, na želanie rodín. V deň narodenín obete sa do jej mena vkladá biela ruža.
Strom preživší (hruška Calleryho) našli v októbri 2001 v troskách spálený a s jedinou živou vetvou. Vypestovali ho v Bronxe a v roku 2010 vrátili na námestie pamätníka.
Múzeum 11. septembra otvorili 21. mája 2014 v podzemí, v úrovni základov veží. Vystavuje zvyšky oceľových stĺpov, zničené hasičské auto Ladder 3, schodisko preživších a záverečný stĺp.
Každý rok v noci 11. septembra svieti z Dolného Manhattanu 88 reflektorov do dvoch lúčov, ktoré sú viditeľné až na 100 km.
Hlavnú budovu nového komplexu, pôvodne nazývanú Freedom Tower, navrhol David Childs (SOM). Otvorili ju 3. novembra 2014. S vežou meria 541 m, teda 1 776 stôp, podľa roku americkej Deklarácie nezávislosti. Je najvyššou budovou západnej pologule. Základňu tvorí pevný betónový sokel, vyhliadka One World Observatory je na 100.–102. poschodí.
| Nové WTC | Otvorené |
|---|---|
| 7 World Trade Center | 2006 |
| Pamätník 11. septembra | 2011 |
| 4 World Trade Center | 2013 |
| Múzeum 11. septembra | 2014 |
| One World Trade Center | 2014 |
| Oculus (dopravný uzol, S. Calatrava) | 2016 |
| 3 World Trade Center | 2018 |
| Kostol sv. Mikuláša | 2022 |
| Perelmanovo centrum umení | 2023 |
| 2 a 5 World Trade Center | vo výstavbe / v príprave |
Ďalšie pamätníky: Pentagon Memorial (2008), Národný pamätník letu 93 (2011), pamätníky v stovkách hasičských staníc a miest vrátane oceľových kusov WTC darovaných do celého sveta.
Konšpiračné teórie pod lupou
Okolo 11. septembra vznikli desiatky konšpiračných teórií. Nezávislí inžinieri, vedecké časopisy aj novinári ich podrobne preskúmali. Tu sú najčastejšie.
Nepravda o príčine
Je pravda, že kerozín horí asi pri 1 000 °C a oceľ sa taví až pri asi 1 500 °C. Oceľ sa však nemusí roztaviť, aby konštrukcia zlyhala. Pri 600 °C stráca asi polovicu pevnosti. Vo vežiach navyše horel hlavne obsah kancelárií, palivo slúžilo len ako obrovský podpaľač, a náraz strhol protipožiarnu izoláciu.
Nepravda
Riadená demolácia výškovej budovy trvá týždne príprav: odstránenie stien, navŕtanie stĺpov, kilometre káblov. Nikto nič také nevidel. Veže sa začali rúcať presne v mieste nárazu a požiaru, nie od základov. Seizmografy ani zvukové záznamy nezachytili výbuchy nálože. „Výbuchy“, ktoré svedkovia opisovali, zodpovedajú padajúcim výťahom, transformátorom a vzduchu vytláčanému z poschodí.
Zavádzajúce
Budova 7 bola ťažko poškodená troskami Severnej veže a sedem hodín horela na viacerých poschodiach bez hasenia, lebo vodovod bol zničený. Hasiči už popoludní upozorňovali, že sa nakláňa, a stiahli sa. Podľa NIST spôsobila tepelná rozťažnosť posun kľúčového nosníka a zlyhanie stĺpa 79. Niektorí nezávislí inžinieri spochybňujú detaily modelu NIST, nie však požiar ako príčinu.
Nepravda
Náraz videli desiatky svedkov, lietadlo zasiahlo pouličné lampy na diaľnici. Na mieste sa našli trosky Boeingu 757, podvozok, motory a oba zapisovače letu. Lekári identifikovali pozostatky takmer všetkých cestujúcich podľa DNA. Cestujúci letu 77 odvtedy nikde neexistujú.
Nepravda
Zapisovač hlasu zachytil vzburu cestujúcich a slová únoscov až do nárazu. Stíhačky boli od lietadla ďaleko a rozkaz na zostrelenie sa k pilotom dostal až po páde. Trosky ležali prevažne v jednom kráteri; ľahké úlomky (papier, izolácia) vietor odniesol ďalej, čo je pri takých nárazoch bežné.
Nepravda · antisemitský mýtus
Túto lož šírila propaganda už pár dní po útoku. Pri útokoch zahynulo podľa odhadov 270 až 400 ľudí židovského pôvodu, vrátane piatich izraelských občanov.
Preverené a vyvrátené
Komisia pre cenné papiere (SEC) a Komisia pre 11. september nezvyčajné obchody s opciami preskúmali. Išlo o obchody inštitúcií bez akejkoľvek väzby na al-Káidu, napríklad jeden americký investor s rozpísanou obchodnou stratégiou.
Čo je pravda
Úrady mali veľa varovaní (pozri Zlyhané varovania), ale nie o konkrétnom čase, mieste a spôsobe. Komisia zdokumentovala sériu byrokratických zlyhaní, nedostatok zdieľania informácií medzi CIA a FBI a podcenenie hrozby. Nenašla dôkazy, že by niekto útok zámerne dovolil.
Rýchle odpovede
Američania píšu dátum v poradí mesiac/deň, takže 11. september je 9/11. Zhodou okolností je 911 aj číslo tiesňovej linky v USA.
Z asi 17 400 ľudí vo vežiach v čase prvého nárazu sa zachránilo zhruba 87 %. Takmer všetci, ktorí zahynuli, boli na poschodiach nárazu alebo nad nimi, prípadne záchranári vo vnútri.
V celom severovýchodnom sektore NORAD mal v pohotovosti len 4 stíhačky. Vojsko sa o únose letu 11 dozvedelo 9 minút pred nárazom, o lete 175 a 77 prakticky až po náraze a o lete 93 až po páde. Systém bol pripravený na hrozby zvonka, nie na unesené domáce lety s vypnutými transpondérmi.
Nie. Dvere na strechu boli zamknuté (po roku 1993 sa záchrana zo strechy neplánovala), a dym a teplo nad vežami by pristátie ani spustenie lana nedovolili. Policajný vrtuľník, ktorý okolo 9:00 veže obletel, hlásil, že na strechu sa pristáť nedá.
Al-Káidu stál 400 000 až 500 000 dolárov. Priame škody na majetku a záchrana sa počítajú v desiatkach miliárd, celkové ekonomické náklady v stovkách miliárd a náklady následných vojen v biliónoch dolárov.
Od štartu prvého lietadla (7:59) po pád posledného (10:03) uplynuli 2 hodiny a 4 minúty. Od prvého nárazu do zrútenia Severnej veže 102 minút.
Dokumenty: 9/11 (bratia Naudetovci, 2002), Turning Point: 9/11 and the War on Terror (Netflix, 2021), 102 Minutes That Changed America (2008). Hrané filmy: Let 93 (United 93), World Trade Center, Zero Dark Thirty, Worth. Knihy: The 9/11 Commission Report, Lawrence Wright: The Looming Tower (Pulitzerova cena), Jim Dwyer a Kevin Flynn: 102 Minutes, Garrett Graff: The Only Plane in the Sky.
Áno. Námestie pamätníka na Dolnom Manhattane je voľne prístupné každý deň. Múzeum a vyhliadka One World Observatory sú spoplatnené; aktuálne otváracie hodiny a ceny nájdete na 911memorial.org a oneworldobservatory.com.
Z čoho sme čerpali